Momentálne sa čoraz viac hovorí o bubline na drahých kovoch – zlate a hlavne striebre.
Všade samá bublina – komodity, akcie, dlhopisy, človek sa už v tom nevyzná. Momentálne sa čoraz viac hovorí o bubline na drahých kovoch – zlate a hlavne striebre.
Neberme teraz do úvahy, že väčšina takýchto výrokov všeobecne pochádza od ľudí, ktorí zmeškali doterajší rast a zbožne si želajú, aby takáto „bublina“ praskla a bolo by im dané za pravdu.
Bublina?
Definícia bubliny hovorí o silnej divergencii medzi cenou aktíva a jeho hodnotou. Zatiaľ čo cenu drahých kovov poznáme, s určovaním (nielen) ich hodnoty je to už trochu zložitejšie. Tú nikdy nemôžeme poznať presne, vieme ju len odhadnúť, pomocou rôznych výpočtov a modelov. Odhadnúť skutočnú hodnotu zlata, alebo striebra je prakticky nemožné, z dôvodu plnenia ich funkcie reálnych peňazí. Práve v tomto období prudkého rastu vzácnych kovov sa bude objavovať čoraz viac komentátorov, ktoré budú hovoriť o jednoznačnej bubline. Pozrime sa však na fakty, ktoré by vám mohli pomôcť pri rozhodovaní, či máme svoje pozície v drahých kovoch držať, alebo je treba sa ich čím skôr zbaviť.
Cena zlata v poslednom období takmer každým dňom prekonáva svoje historické maximá. Samozrejme, tieto hodnoty nie sú upravené o infláciu, alebo znehodnotenia dolára. Ak by sa mali objaviť maximá vyjadrené v reálnych číslach, cena zlata by sa musela pohybovať približne na 2400 dolárov za jednu uncu – možno vyššie. Očividne, dolár má dnes oveľa nižšiu hodnotu ako v roku 1980, kedy zlato a striebro dosiahli svoje dlhoročné maximá na 850 USD/oz, resp. 54 USD/oz.
Ak by sme sa chceli pozrieť na cenovú úroveň niektorých spotrebných statkov v roku 1980, nie je ťažké nájsť viacero potrebných informácií. Poštová známka stála 15 centov, galón benzínu ste si v USA mohli kúpiť
za 1,25 dolára a príjem priemernej domácnosti sa pohyboval na úrovni 17 710 dolárov. Celkový vládny dlh USA tvoril 909,1 miliardy dolárov a spotreba vlády činila mizivých 590,95 miliardy dolárov. Dow Jones dosiahol v danom roku maximálnu hodnotu 1000 a minimum 759.
Nie sú rekordy ako rekordy
Ak zvážime uvedené fakty, nepreháňame, ak budeme tvrdiť, že zlato by muselo strojnásobiť rekordné úrovne z roku 1980, aby sme sa mohli začať baviť o nejakých maximách. Prirodzene, väčšina sa pozerá na cenu 850 dolárov na konci
bubliny. Na zlate aj striebre sme vtedy zažili parabolický rast, ktorý bol nasledovaný rýchlym pádom a nástupom obdobia lacných úverov, vyšších miezd a ekonomickej expanzie.
Mali by sa na niečo takéto „tešiť“ investori do drahých kovov opäť? Jedným zo znakov, ktoré v súčasnosti najviac charakterizujú býkov sektoru drahých kovov, je vraj ich nádej v ekonomický kolaps, hyperinfláciu, zánik mien, alebo iný druh trhového debaklu. Avšak čo ak je pravý opak pravdou? Ľudia investujúci do odvetvia drahých kovov by zrejme svoje zisky veľmi radi vymenili za návrat do obdobia, keď si nehnuteľnosti držali svoju hodnotu, akcie konštantne rástli a voľných pracovných miest bolo neúrekom.
Teraz k tomu pridajte deficit a dlh. Vyhliadky, že sa raz vrátime k utopickému rastu sú nižšie každým dňom. Práve preto sa dopyt po zlate a striebre zvyšuje. Otázka znie, kedy by sme mali naše pozície predať
? Dosiahli už ceny drahých kovov svoj vrchol? Nastal čas uzavrieť obchody a zobrať zisk?
Ak dôverujeme v 5000-ročnú históriu zlata ako uchovávateľa bohatstva, musíme porovnať jeho cenu s trhom a tiež dať do súvisu hodnotu zlata k deficitu a dlhu. Môžeme sa v súčasnosti spoľahnúť na cenné kovy pri uchovaní bohatstva? Na tomto mieste začína byť situácia celkom zaujímavá.
Zoberme si napríklad index Dow Jones. Ak by ste dnes chceli mať rovnakú pozíciu v tomto indexe ako v roku 1980, museli by ste minúť 12-násobné množstvo dolárov.
Ak teda dávame do spojitosti súčasnú cenu zlata k indexu Dow Jones, môžeme vidieť, prečo viacerí tvrdia, že zlato by sa mohlo obchodovať až za 10 000 dolárov, aby vyrovnalo tempo rastu indexu. Dnes je míňanie americkej vlády 6-násobne väčšie ako v roku 1980 a dlh je takmer 16-krát väčší….a rastie.
Mal by som teraz predať svoje zlato a striebro?
Túto otázku budeme pri pokračujúcom raste počuť stále častejšie. Na tomto mieste by si každý z nás mal zodpovedať inú otázku, ktorá znie, či potrebujeme peniaze, ktoré máme uložené v zlate, resp. striebre. Ak by ste svoje pozície uzatvorili, kam by putovali vaše dosiahnuté zisky?….a prečo ste sa na začiatku rozhodli vlastniť zlato a striebro?
Majme na pamäti, že iba veľmi malý počet individuálnych investorov sa doteraz rozhodlo pre nákup zlata alebo striebra. Ceny oboch kovov vzrástli, pretože ich nakupujú centrálne banky, štáty a zopár inštitucionálnych investorov, ktorí vidia prichádzajúci kolaps mien. Títo všetci nakupujú zlato. Myslíte si, že iba preto, že zlato a striebro v poslednom období dosahuje historické maximá (ktoré nie sú dokonca ani upravené o infláciu), začnú títo veľkí hráči svoje pozície likvidovať?
Ak by sme sa opýtali držiteľov fyzických kovov, prečo sa ich rozhodli vlastniť, odpoveď bude pravdepodobne znieť, že sa chceli aspoň čiastočne ubrániť pred možným kolapsom mien. To je rovnaký dôvod, prečo niektoré centrálne banky a krajiny ako Brazília, Rusko, India a Čína ale aj iné nakupujú zlato a striebro. Do dnešného dňa sme neboli svedkami reálneho menového kolapsu. Peniaze si stále tlačíme, míňame ich a používame pri platení účtov a nákupoch. Hyperinflácia sa udržuje v bezpečnej vzdialenosti.“Ilúzia pokoja“ pokračuje.
Ak je teda dôvodom vlastníctva zlata, striebra a iných cenných kovov ochrana proti kolapsu, neznamenal by ich predaj
popretie tohto zámeru? A čo ak meny nestratia aj zvyšok svojej hodnoty? Znamenalo by to, že plán dostať sa z recesie tlačením peňazí fungoval a všetci sa môžeme vrátiť naspäť do práce, požičať si nejaké drobné a znova špekulovať na trhu s nehnuteľnosťami.
