Bod zlomu vo svetovej ekonomike

Na akciových trhoch sa stalo niečo, čoho sme neboli svedkami od roku 2000.

Vo štvrtok 29.9.2016 a piatok 30.9.2016 všetky tri hlavné indexy v Spojených štátov uzavreli obchodovanie na svojich historických maximách.

Dow Jones: uzavrel štvrtok na 18613,52 Usd, piatok sa obchodval až na 18668,44 Usd

Zatváral piatok na 18308,15 Usd

S&P 500: v piatok sa obchodoval až na 2193,81 Usd a uzatváral na 2168,27 Usd.

Nasdaq: sa v piatok obchodoval až na 5329,71 Usd a uzatváral na 5312 Usd.

Londýn FTSE: piatok uzatváral na 6899,33 GBP čo je pri blízko maxím, približne 7000 GBP.

Globálny index 50 najväčších multinacionálnych koncernov sveta Dow Jones Global Titans 50 index

Uzatváral tiež vysoko a to na 247,38 Usd.

 

Nie je to bežná vec, a stáva sa to výnimočne. Naposledy sa to stalo v roku 2000.

Index S&P 500 mal vrchol 24.3.2000, index Dow Jones 14.1.2000 a index Nasdaq 10.3.2000.

Tieto vrcholy, ktoré spomínam, boli maximom počas technologickej bubliny, ktorá sa skončila masívnym prepadom a hospodárskou recesiou. Od týchto maxím indexy začali klesať a praskla bublina dot.com. Dno Nasdaqu bolo v októbri 2002 a stratil zo svojej hodnoty neuveriteľných 78%. Podľa mňa sa to môže zopakovať.

 

Alebo iný prípad, z minulosti. Rok 2007, všetko sa zdalo úžasné, všetko rástlo, americký akciový index S&P 500 dosiahol svoje historické maximá na úrovni takmer 1600 Usd. Panika ho dostala za pár mesiacov počas hypotekárnej krízy až k cene 666, teda pokles o 60%. Je možné, že aj tento index môže padnúť aj na takúto, aj nižšiu úroveň.

Pomer cien voči zisku (P/E ratio) u indexu S&P 500 sa aktuálne pohybuje v hodnote 20, čo je úroveň na hornom konci svojho historického dosahu.

Alebo najasnejší prípad zo všetkých, ktorý zo železnou istotou dáva signál, a to je index FTSE, Veľlkej Británie. Ktorý dosiahol maximum na konci roku 2000 a to hodnotu 7000 GBP, potom padal až na dno a to na začiatku roku 2003 na 3500 GBP, aby potom znova bez prestávky stúpal až na hranicu skoro 7000 GBP v roku 2008 aby znova začal padať na dno a v marci 2009 na hodnotu 3500 GBP. A opakujúca sa krivka, zase vyrástol a v roku 2015 na hranicu cez 7000 GBP aby klesol na 5850 GBP, znova stúpol a to je momentálne teraz na hranicu 7000 GBP. A asi nemusím byť génius aby som si zrátal že na tejto hodnote, čo je rezist, teda 7000 GBP nezostane dlho a pôjde jasným smerom dole. A obávam sa že postupne nižšie ako v roku 2000 a v roku 2009, teda pod hranicu 3500 GBP.

Potrebujete ešte nejaký iný dôkaz? Alebo táto technická analýza je dostačujúca.

Takže som vás dostal trošku do obrazu, kde sa asi nachádzame. Sme na akciových trhoch na historických maximách. Bohužiaľ je len otázka času, kedy sa to všetko zosype a začne padať. Možno sa dostaneme ešte trošku vyššie, ale tento nereálny nárast raz musí skončiť.

 

Zopár historických faktov:

USA v auguste 1971 opustili zlatý štandard a úlohu riadiť ekonomiku spojených štátov prebral FED.

FED sa v tom čase držal myšlienok Keynesiánskej školy, ktorá tvrdila, že rast peňažných zásob spôsobí zvyšovanie zamestnanosti a ekonomický rast. Koncom 70. rokov sa v USA začala zvyšovať nezamestnanosť, FED aj ostatné svetové banky reagovali tlačením ďalších peňazí. Nefungovalo to. Namiesto toho prišla stagflácia, kombinácia stagnujúceho ekonomického rastu a rastúcej inflácie. Centrálne banky zvýšili úrokové sadzby, aby dostali infláciu pod kontrolu. V roku 1971 bola úroková sadzba pod 4%, na konci dekády cez 13%.

V súčasnosti môžeme sledovať už viac ako 7 ročný experiment centrálnej banky USA, ktorá zdá sa nefunguje. Svet opäť čelí stagnujúcemu ekonomickému rastu ale inflácia tento krát nie je problém. Reálnou možnosťou sa stala deflácia, teda klesajúce ceny. Takže bankári agresívne znižujú úrokové sadzby, niektoré krajiny dokonca zavádzajú záporné úrokové sadzby.

FED pustil na upokojenie situácie počas krízy ktorá bola v rokoch 2006-2009  kvantitatívne uvoľňovanie peňazí do obehu, teda tlačil doláre aby podporil ekonomiku. Podľa mňa si len kupuje čas, aby odvrátil skutočnú krízu na čo najneskoršie obdobie. Vlastne iba posúva obrovský problém pred sebou. Centrálna banka svojou politikou nulových sadzieb vytvorila obrovský dopyt po rizikových investíciách, a túto možnosť využívajú okrem iných aj mnohí konzervatívni investori. Problém v roku 2008 nastal preto, že mnohí veľkí investori boli v rizikových investíciách viac ako by mali. Keď nastal problém zistili, že neexistuje likvidita, nie je nikto, kto by ich akcie kúpil. A cena sa začala závratne prepadať. Obávam sa že skutočná kríza, ktorá určite je už za rohom bude aj kríza dôvery a spôsobí omnoho horšie problémy, aké sme tu mali počas hypotekárnej, finančnej krízy, so všetkými jej dôsledkami. Táto kríza, nech ju pomenujú akokoľvek bude desivejšia, dlhšie trvajúca,  vyčistí svetovú ekonomiku ako reset na počítači. Bude to mať ďalekosiahle dôsledky pre celý svet.

 

 

Možné bubliny vo svete, kde je reálne hodnota niekde inde

  1. Dlhopisy

Výnosy dlhopisov v Eurozóne sa reálne stali negatívnymi. To by sa však nemalo diať.

 

  1. Čína

Hlavný akciový trh má za sebou impozantný rast. V tomto roku získal viac než 100%, a napriek tomu že hospodársky rast už dlhšie obdobie spomaľuje.

 

  1. Startupy

Mladé technologické spoločnosti, sú neustále rastúcimi alebo dosahujú vysoké príjmy, (nie však ziskovosť), a v súčasnosti zažívajú obrovské tempo získavania peňazí.

 

  1. Technologické akcie

Hlavné akciové spoločnosti malej kapitalizácie, rovnako ako akcie spoločností zo sektora technológii a biotechnológii sú až neúmerné preceňované, a stále rastú.

 

  1. Umenie

Luxusný trh s umením je v razantnom raste, čo vytvára nereálny trh s hodnotami.

 

  1. Nehnuteľnosti

Opäť sme pri nehnuteľnostiach na maximách, obrovský nárast cien nehnuteľností, ako aj nárast kupujúcich vďaka nízkym úrokovým sadzbám.

 

 

Dôležité faktory vo Svete:

  1. Svet má dlh 250 biliónov dolárov
  2. Politická nestabilita a nerovnosť

 

 

Dôležité faktory v USA:

  1. Sme na maximách na akciovom trhu
  2. Všetci nakupujú, investujú, všetko je podľa vlády a médií v poriadku, nevidno žiadne problémy
  3. V roku 1980 predstavoval americký štátny dlh 1 bilión dolárov, teraz činí 17 biliónov.

Tento dlh nezahŕňa nekryté záväzky štátnej správy za 220 biliónov dolárov.

  1. Politická nestabilita
  2. USD mena je oslabovaná konkurentmi ako Rusko, Čína, Irán, India a iné, začínajú obchodovať medzi sebou vo svojich národných menách. USD mena je oslabovaná každým dňom a toto môže mať až katastrofálny následok až príde deň, keď hodnote dolára už nebudú veriť. Ako aj centrálne banky týchto štátov sa predháňajú v nákupoch zlata.
  3. USA má problém aj s nestabilitou ropy a jej ceny
  4. Konflikty na Blízkom východe, V Iraku, Afganistane a inde. Stupňujúce sa napätie vo svete kde USA pôsobí
  5. USA má aj vnútropolitický problém, sociálne napätie, protesty atď.
  6. Veľa krajín žiada o repatriáciu zlata z USA, aby ho mohli mať doma
  7. USA strácajú spojencov vo svete
  8. Rasové nepokoje
  9. Generácia Baby Boomers, (ľudia narodení po 2 svetovej vojne) podľa štatistík ich je spolu s prisťahovalcami cca 76 miliónov, a podľa zákonov USA, si v tomto období a pre nich dôchodkovom veku, musia zrušiť sporenie v dôchodkových fondov, ide o stámilióny dolárov
  10. Desiatky miliónov ľudí na potravinových poukazoch

 

 

Dôležité faktory v Európe:

  1. Krachuje ekonomika Talianska a Grécka, ktoré strhnú aj ostatné štáty zo sebou ako lavína.

 

  1. Verejný dlh v Španielsku, Portugalsku, Taliansku a Grécku sa pohybuje od 100% do 180%

HDP. Ostatné štáty na tom nie sú o nič lepšie a sú ako domino. Jedno padne, všetky padnú.

 

  1. Najväčšia banka v Nemecku, Deutsche Bank, dostala pokutu od USA za údajne porušovanie pravidiel počas krízy v rokoch 2007,2008. Pokuta činí 14 miliárd Usd, je to likvidačná pokuta. Toto nemá šancu banka zvládnuť a Nemecko, bude musieť túto banku zachraňovať, aj keď Merkelova tvrdí, že to neurobí, ale príde deň, keď znova otočí o 180 stupňov a banku zachráni za peniaze všetkých. Deutsche bank je proste príliš veľká na to aby mohla padnúť, je to obrovský kolos s napojeniami na všetky ostatné banky sveta. Ak sa dostáva Deutsche bank do problémov, tak sťahuje zo sebou aj iné banky nielen v Európe ale aj vo svete. Ak sa situácia nevylepší, tak toto môže byť začiatok konca a nielen pre Nemecko. Toto môže všetko odštartovať. Budeme svedkami ako sa politici budú krútiť, naliehať a aj tak prídu o peniaze sporitelia, investori a dotkne sa to všetkých nás. Medzi USA a Európou panuje podľa mňa regulérna obchodná vojna. Pred nedávnom obrovská pokuta pre Volkswagen, teraz toto. Určite to má súvis z neprijatím Transantlatickej dohody a USA sa snažia aby Európa bola v podstate ich vazalom, a chce aby všetky dôležité rozhodnutia mohla robiť iba vláda USA.

 

  1. Migračná kríza v Európe. Zvyšujúce sa napätie občanov, ako aj tlak na ich celoživotné úspory. Sociálne dávky pre migrantov, bezpečnosť a iné. Toto všetko stojí štáty nemalé prostriedky.

 

  1. Problém na Ukrajine (spoločný problém aj pre USA). Dotovanie financiami, zbraňami, ale je to ako keby ste hádzali peniaze do čiernej diery. Peniaze sa Vám nikdy nevrátia. Štát v podstate kolabuje, sociálne nepokoje, rozbroje sa len budú stupňovať až kým nepríde ďalšia  a to už bude posledná revolúcia. Ďalších migrantov z Ukrajiny Európa už nezvládne.

 

 

Dozvedeli sme sa teda nejaké informácie, z čoho vyplýva:

Ak šetríte peniaze ak sú úrokové sadzby nulové alebo záporné, – nič Vám to neprinesie

Ak dlhodobo investujete na akciových trhoch teraz, keď neexistuje žiadne spojenie medzi realitou a hodnotou akcii – riskujete ako blázon

 

Ako teda správne naložiť so svojimi peniazmi a majetkom?

Prvá možnosť sú nehnuteľnosti. Ale nie na špekuláciu, ale na zabezpečenie majetku. Nehnuteľnosti je jedno či trh ide hore, alebo padá, určitú hodnotu si stále drží. Je síce málo likvidná, ale ide o dlhodobú investíciu.  Pri kúpe nehnuteľnosti, urobte svoje rozhodnutie na základe potenciálu ohľadom budúceho zisku. Bavíme sa tu o dlhodobom vlastnení nehnuteľnosti, prípadne dlhodobom prenájme. Nehnuteľnosť musí byť veľmi dobre vybraná, aby sa nám nestalo že príde o svoju hodnotu. Je to náročný proces.

 

 

Druhá možnosť je fyzicky vlastniť drahé kovy. Ako Zlato, Striebro, Paládium, Platinu.

Zlato má podľa mňa najväčší potenciál. Ide o aktívum, ktoré si drží hodnotu ako žiadne iné. Obchoduje sa s ním už vyše 5000 rokov. Ak sa globálna ekonomika začne rúcať, zlato bude jedno z mála miest, kde sa budú môcť investori ukryť. Zlato je vynikajúce aktívum na reálne zachovanie hodnoty peňazí, nepodliehajúce inflácii.

 

Zlato sa obchodovalo v roku 1971 za 35 Usd za uncu. Na konci dekády už za 850 Usd. To predstavuje nárast 2300%. V 70 rokoch napomohlo tomu: Dvojciferná inflácia, ropné šoky, slabý dolár, politická nestabilita, a teda strach a nervozita investorov. Kupovali zlato viac, keďže predstavovalo hmotnú formu uchovania bohatstva.

 

70. roky: z 35 Usd v roku 1971 sa zlato zhodnotilo až na 180 Usd v roku 1974

Súčasnosť: z 280 Usd v roku 2000 sa zlato zhodnotilo až na 1888 Usd v auguste 2011 (574% nárast)

70. roky: korekcia v rokoch 1974 až 1976 zo 197 Usd na 110 Usd (pokles 44%)

Súčasnosť: korekcia v rokoch 2011 až 2015 z 1888 Usd na 1056 Usd (pokles 44%)

Zlato je momentálne 26% (1330 Usd) nad minimom z novembra 2015. To je ekvivalentom ceny zlata na úrovni 132 Usd v roku 1976. Ak by sa cenový vývoj zo 70. rokov zopakoval, tak v priebehu troch, štyroch rokov by mala cena vrcholiť na úrovni 6800 Usd. Samozrejme minulé nárasty sa nemusia opakovať, ale momentálne mi doba v 70 rokoch veľmi pripomína tú dnešnú. Je ešte veľa premenných, ktoré do toho zasahujú a môžu veľa zmeniť, ale byť v dnešnej dobe finančne zabezpečený a mať bezpečné aktívum je základ pre každého investora.

 

Naše a nielen naše školy produkujú zamestnancov. Nie investorov. Toto je súčasná kríza.

Pracujú iba pre peniaze. Cieľom by malo byť zhromažďovať aktíva, byť aktívnym investorom.

Predstavte si robotiku, robotov, ktorý dokážu pracovať ako človek. Sú šikovnejší, menej chyboví, viacej pracovití, nepotrebujú prestávky, jedlo, školenia, odbory.

To už ale existuje. Len ich ceny sú ešte stále vysoko a preto sa ešte neoplatí ich nasadzovať hromadne. Akonáhle ale ich ceny klesnú, budú dostupnejší a určite nahradia väčšinu pracujúcich. Čo potom budú títo ľudia robiť? Ako sa uživia? Technológie idú každým dňom dopredu a to je proste fakt a treba sa na to pripraviť.

 

Myslím si, že nadmerný rast úverov nakoniec povedie ku kríze. To sa stane vždy.

Manažéri hedžových fondov už presúvajú svoje pozície na pokles akciových trhov a investujú do zlata a nehnuteľností.

Viem, že vedia prečo to robia. Ak chcete byť pripravení na prichádzajúce turbulentné časy, a chcete si zachovať svoje aktíva, prípadne správne investovať, rád Vám s tým poradím, kontaktujte ma.

 

Matej Salay, 1.10.2016

 

 

© 2021 foxt.sk